Káva a zdravie

Prvé správy o skúmaní vplyvu kávy na ľudský organizmus boli publikované okolo roku 1820. Vtedy nemecký vedec Friedlieb Ferdinand Runge opísal účinky čierneho moku a z jeho poznámok vyplynulo, že v semenách kávy je obsiahnutý alkaloid kofeín, ktorý povzbudzuje činnosť niektorých orgánov, ako sú srdce, mozog, nervy, obličky či svaly.

Čo povedať o káve? »

Tieto látky sa nachádzajú prevažne v káve, ovocí, zelenine, čokoláde, červenom víne a v cereáliách. Existuje niekoľko druhov antioxidantov, z ktorých najvýznamnejšie sú vitamíny A (karotenoidy), C a E (tokoferoly) a ďalej flavonoidy i polyfenoly.

Antioxidanty »

Zelené kávové zrná obsahujú vodu, tuk, sacharidy, bielkoviny, vlákninu a mnohé ďalšie látky, pričom niektoré z nich sa počas spracovania kávy (najmä praženia) menia a vznikajú z nich látky nové.

Čo všetko skrýva káva? »

Z výživového hľadiska predstavujú chlorogenové a kávové kyseliny 7 až 10 % sušiny zelenej kávy, z čoho na kofeín pripadá asi 1-2 %. Bohužiaľ časť z nich je počas praženia zničená a iba obsah kyseliny nikotínovej (niacín - vitamín B3) sa týmto procesom zvyšuje. Obsah niacínu v praženej káve tak býva asi 25x vyšší než v káve zelenej (nepraženej).

Látky s nutričnou hodnotou »

Kofeín je alkaloid, ktorý sa vyskytuje približne v 60 rôznych druhoch rastlín, ako sú kávovník, čajovník, guarana alebo kakaové bôby. Vďaka svojej horkosti prispieva k celkovej chuti kávy a kvôli svojim stimulačným účinkom na centrálny nervový systém sa pridáva do najrôznejších nealkoholických nápojov, prípadne vo vyšších koncentráciách aj do energetických nápojov.

Účinok kofeínu na ľudský organizmus »
Citlivosť na kofeín »