Účinok kofeínu na ľudský organizmus

Ide o veľmi zložitý dej. Základným princípom je schopnosť kofeínu naviazať sa na adenosín, teda látku, ktorú si mozog vytvára v okamihu únavy alebo pred spaním. Adenosín sa totiž v týchto situáciách napája na určité miesta (tzv. receptory) mozgových buniek a spôsobuje výrazné spomalenie nervovej aktivity a tým aj spánok. Medzi jeho ďalšie funkcie patrí schopnosť rozširovať mozgové cievy, čím sa zabezpečuje dostatočný prísun kyslíka pri spomalenej aktivite srdca.

Kofeín verzus adenosín
Chemická štruktúra kofeínu je veľmi podobná chemickej štruktúre adenosínu. Preto sa kofeín dokáže naviazať na jeho miesto a zablokovať tak receptory a následne i oddialiť nástup spánku. Naopak pri cievach mozgu spôsobuje kofeín ich sťahovanie. Čo je potom následkom? Zvýšená mozgová činnosť aktivuje ďalšie žľazy - nadobličky, ktoré začnú produkovať hormón adrenalín. Ten uvádza organizmus do pohotovostného stavu: prehlbuje dýchanie, zrýchľuje srdcovú činnosť a sťahuje cievy na povrchu tela. Tým dokáže zabezpečiť zvýšené krvné zásobovanie svalov a následne i zvýšenie krvného tlaku. Vďaka nemu dochádza aj k zrýchlenému odbúravaniu zásobných cukrov vo svale, teda zásobovaniu svalu palivom - glukózou. Tzn., že kofeín zvyšuje efektívnosť tvorby glukózy zo zásobných látok a výrazne tým predlžuje pôsobenie adrenalínu, a teda i aktivity organizmu.

Kofeín navodzuje pocit šťastia a spokojnosti
Kofeín tiež zvyšuje koncentráciu dopamínu, dôležitej látky, ktorá je nevyhnutná pri prenose nervového vzruchu v mozgu, kde dopamín pôsobí v jeho určitých oblastiach a navodzuje pocit spokojnosti a šťastia. Po požití šálky kávy tak dochádza k zablokovaniu adenosínových receptorov v mozgu a oddialeniu spánku. Súčasne s tým sa spúšťa zvýšená tvorba adrenalínu a procesy vyrábajúce energiu a tým i zásobovanie svalu a mozgu. Vplyvom dopamínu sa tak zvyšuje pocit spokojnosti a šťastia.

Kofeín ako stimulátor
Kofeín spôsobuje rýchlejšie a jasnejšie myslenie a tiež i lepšiu koordináciu pohybov tela. Vplyvom jeho účinku dochádza v organizme aj k uvoľňovaniu kortizolu a adrenalínu do krvi. Telo potom reaguje zvýšením krvného tlaku a rýchlejšou srdcovou pulzáciou, zvýšenou sekréciou žalúdočnej kyseliny, a teda i celkovým zrýchlením metabolizmu. Nadmiera kofeínu však naopak môže spôsobiť nervozitu, nepokoj, nesústredenosť a stratu schopnosti jemnej motorickej regulácie.
Treba poznamenať, že pri vedeckých štúdiách, v rámci ktorých boli sledované účinky kofeínu v káve, bolo niekedy veľmi ťažké rozlíšiť, či je zistené efekty možné pripísať obsahu kofeínu alebo i prítomnosti ďalších látok v tomto nápoji.