Otázky a odpovede

Pokud se týká močopudnosti, každá má jiný podklad. Kofein obsažený v kávě patří mezi methylxantiny, které působí na zrychlení srdeční akce, dochází i k rozšíření cév, proto je větší průtok ledvinami a tím dochází k vyšší diuréze (močení). Alkohol blokuje antidiuretický hormon. Proto se často oba mechanismy při současném pití kávy a alkoholických nápojů kombinují. Míra záleží na množství vypité kávy či alkoholu.

Instantní káva má stejné složení jako káva mletá. Všechny fyziologické účinky kávy na lidský organizmus závisí především od dávky kávy a kofeinu. Ze zdravotního hlediska je proto účinek klasické a instantní kávy porovnatelný.

Pokud se týká vlivu kofeinu na břišní slinivku, je způsoben zvýšením sekrece kyseliny solné a zvýšením kyselé reakce v žaludku a následně dvanáctníku. Pankreatická slina obsahuje bikarbonáty, které tuto kyselou reakcí neutralizují. Pokud je tedy stimulována tvorba kyseliny solné, je stimulována i činnost břišní slinivky.

Pití kávy může zvýšit množství moči, u pacientů se zvětšenou prostatou může být příčinou častého močení. Kofein by ale neměl prostatu nijak poškozovat.

Studie, které zkoumaly vliv kofeinu na metabolismus vápníku v lidském těle, nedopadly jednoznačně. Většina z nich však prokázala zvýšené vylučování vápníku močí bezprostředně po vypití šálku kávy. I když další, zvláště déletrvající studie tento fenomén vždy nepotvrdily, je nutné považovat kofein za rizikový z hlediska možného vzniku negativní bilance vápníku a následně vzniku osteoporózy.

Z tohoto hlediska je tedy vhodné doplnit kávu mlékem, případně přidat mléčné výrobky (jogurt, sýry) tak, aby bilance vápníku byla opět vyrovnaná.

Rozdílný je vliv kávy na lačný žaludek u zdravého člověka a u člověka s vředovou chorobou nebo zánětem žaludku. Kofein povzbuzuje produkci žaludečních šťáv, tím připravuje trávicí systém na trávení potravy. Je tedy lepší, pokud je káva následována konzumací jídla. Přesto by u zdravého člověka neměla vyvolat zdravotní obtíže. U pacientů se zánětem žaludku či vředovou chorobou žaludku a duodena je vhodné si kávu odpustit.

Jinak pouze malé upřesnění - Pokud máte na mysli tzv. českého turka, jedná se vlastně z hlediska označení přípravy o kávu řeckou. Káva turecká je většinou připravovaná v džezvě a je slazená.

Fyziologické účinky na ľudský organizmus sú u biolávy rovnaké ako u každej inej kávy. Platí to tak pre pozitívne účinky (antioxidačné, protizápalové), ako aj možné nežiaduce účinky viazané na vysoké dávky kofeínu. Rozdiely medzi „bio“ a „nebio“ kávou sú obdobné ako pri ostatných potravinách rastlinného pôvodu. 

Počas tehotenstva a v období dojčenia treba byť s pitím kávy opatrnejší. Týka sa to najmä celkovej dennej dávky prijatého kofeínu. Určité množstvo kofeínu sa môže dostať do pupočníkovej krvi alebo do mlieka Pre väčšinu žien platí, že aj v tomto životnom období sa nemusia svojej obľúbenej kávy úplne vzdať. Väčšej dávky kávy by sa mali vyvarovať; na druhej strane malá dávka kávy bude neškodná (spravidla to budú 2 šálky kávy, do 150 mg kofeínu denne). 

Neviem o tom, že by pitie kávy spôsobovalo celulitídu. Naopak káva sa pridáva do dermatologických prípravkov určených na liečbu celulitídy. Kofeín v lokálnych liekových formách (telové mlieko, krém, mydlo) má pomáhať lepšej drenáži škodlivých látok z miesta postihnutého celulitídou a dokonca podporovať lokálny proces lipolýzy. Keďže nie som dermatológ, nemám s danou liečbou osobné skúsenosti. Viac by vedeli ozrejmiť v tejto problematike lekári z odboru dermatológie a lekárskej kozmetiky.

Počas tehotenstva a v období dojčenia treba byť s pitím kávy opatrnejší. Týka sa to najmä celkovej dennej dávky prijatého kofeínu. Určité množstvo kofeínu sa môže dostať do pupočníkovej krvi alebo do mlieka Pre väčšinu žien platí, že aj v tomto životnom období sa nemusia svojej obľúbenej kávy úplne vzdať. Väčšej dávky kávy by sa mali vyvarovať; na druhej strane malá dávka kávy bude neškodná (spravidla to budú 2 šálky kávy, do 150 mg kofeínu denne). 

Pozitívne účinky kávy sú v zalievanej, instantnej ako aj presso káve. Toto však platí aj pre potenciálne vedľajšie účinky kávy (kofeínu). Účinky kofeínu budú závislé predovšetkým od dávky kávy a v ňom obsiahnutého kofeínu, ako aj od rýchlosti, akou kávu vypijeme. Obsah kofeínu bude vždy závisieť od množstva zrnkovej kávy, ktorý použijeme pri jej príprave. Na výslednom vneme, ktorý konzument cíti pri pití kávy („silná“ presso káva; „slabá“ filtrovaná káva) sa podpisuje aj množstvo použitej vody. Je logické, že to isté množstvo použitej mletej zrnkovej kávy bude v espresse s malým množstvom vody chutiť ako „silná“ a extraktívna káva. Navyše espresso s malým objemom vody vypijeme obvykle podstatne rýchlejšie než veľký objem prekvapkávanej kávy. Espresso, najmä ak ho vypijeme rýchlo a nalačno, bude mať ďaleko väčšie účinky než filtrovaná káva, konzumovaná postupne, s mliekom a navyše spolu s jedlom (raňajkami). Pritom množstvo použitej kávy, a teda aj kofeínu môže byť rovnaké.

Látky s antioxidačným účinkom ostávajú v espresso káve ako aj v instantnej káve zachované, podobne ako v káve zalievanej („turecká“ káva). Pri filtrovanej káve je obsah niektorých biologicky aktívnych látok nižší. 

Pridanie mlieka do kávy neznižuje množstvo antioxidantov v káve. Spomalí však vstrebávanie účinných látok z kávy do krvného obehu. Je to cítiť hlavne na spomalenom stimulačnom účinku kofeínu. Človek má preto pocit, že káva s mliekom alebo so smotankou je svojimi účinkami slabšia než samotná čierna káva. Pridanie mlieka do kávy, prípadne pitie kávy typu capuccino alebo latte možno cielene využívať pre získanie lepšej fyziologickej tolerancie kávy samotnej v porovnaní s čiernou kávou, kde je vstrebávanie kofeínu rýchlejšie a fyziologické reakcie môžu byť nápadnejšie. Z obsahu antioxidantov neubudne a kofeín sa vstrebáva pomalšie.
Využívanie mlieka pri pití kávy však aj z gastronomického hľadiska vôbec nie je na škodu veci!
Nakoniec - je niečo lepšie a chutnejšie než dobré kvalitné kapučíno?

Káva je velmi citlivá na teplotu vody, která se používá pro extrakci. Při žádném z mnoha způsobu přípravy kávy se důrazně nedoporučuje, aby byla káva vystavena vyšší teplotě než 92st.C
Vjímku tvoří pouze rituální „vaření" kávy arabským (tureckým) způsobem, ke kterému se používá na velmi jemně mletá káva rozmíchaná se studenou vodou. Následuje zahřívání v džezvě (ibriku) až k teplotě bodu varu.
Pro běžné domácí použití doporučuji odstavit rychlovarnou konvici ihned po dosažení bodu varu, nechat ji cca 15 sec odstát, za tu dobu dojde k žádoucímu snížení teploty na cca 92stC. Při běžných metodách extrakce (ne u espresso kávovarů) by se káva neměla nikdy louhovat déle než 3 a půl minuty, kritická doba, kdy dochází k louhování negativních látek z kávy jsou 4 minuty.

Dobrý deň prajem. Ja sám som podobný „prípad" ako Vy. Môžem vypiť kávu aj o pol noci a následne som pomerne čulý, ale v zápätí sa môžem ísť dobre vyspať. Voľakedy som využíval tento fenoném, keď som mal nočné pohovostné služby v nemocnici. Keď bolo treba v noci pracovať, bol som čulý, a keď som si mohol ísť ľahnúť, nemal som problém zaspať po káve.
Vy popisujete, že ste po vypití kávy dokonca ospalá. Takýto paradoxný jav zvýšenej ospalosti po káve sa popisuje väčšinou po vypití slabej kávy, čiže po veľlmi malej dávkje kofeínu. Objektívne treba vidieť veci individuálne, a to vždy vo vzťahu k (1) dávke kofeínu; čiže pri káve to bude množstvo samotnej zrnkovej alebo instantnej kávy, z ktorého si pripravíme hotový nápoj; a ďalej k (2) individuálnej metabolickej schopnosti človeka spracovať dodaný kofeín z kávy. To znamená, že dvaja ľudia, ktorí vypijú rovnako silnú kávu za rovnaký čas a za podobných podmienok (denná - nočná doba, nalačno alebo po jedle a pod.), môžu mať rozdielnu následnú fyziologickú odpoveď na prijatý kofeín.
U Vás predpokladám, že najskôr si pripravujete slabšiu kávu. Ak by ste si pripravili podstatne silnejší nápoj, pocítili by ste následne väčšie psychostimulačné účinky kofeínu. Je len samozrejmé, že by sa vo väčšej miere prejavili aj ďalšie účinky, napríklad močopudné, alebo by sa dostavilo nutkanie na stolicu. U niekoho by mohla zvýšená tvorba žalúdočnej kyseliny po väčšej dávke kofeínu vyvolať nepríjemné pálenie záhy (pyróza, pálenie „kyseliny" za hrunou kosťou).
Záverom by som Vám chcel odporučiť, aby ste si kávu dopriali skôr v denných hodinách ako na noc. Výnimkou by mohla byť napríklad nevyhnutná nočná práca v prípade práce na zmeny. Môžete si dopriať aj silnejšiu kávu, než na akú ste teraz zvyknutá, ale dávku upravujte postupne a časom nájdete tú „Vašu" správnu optimálnu dávku. Môžete vypiť aj niekoľko šálok kávy v priebehu dňa (4-6 šálok denne je stále v primeraných medziach pre väčšinu dospelých ľudí). Pitie kávy a následné fyziologické reakcie sú však u ľudí individuálne. Preto to, čo robí dobre jednému, môže u druhého už byť priveľa, alebo naopak ešte „čosi chýba". Čím viac kávy vypijete, tým väčšiu dávku antioxidantov prijmete. Limitujúcim faktorom je však ten kofeín v káve ... Našťastie antioxidanty sú aj v iných nápojoch a rastlinných plodinách!

V zásadě máte ve všech bodech pravdu. Opravdu se důrazně nedoporučuje extrahovat espresso déle než 30 sekund- při optimálním nastavení hrubosti a gramáže byste měl získat cca 30-35 ml espressa. Pokud vyžadujete menší procento kofeinu v šálku espressa, doporučuji pro přípravu použít pouze kávy arbikových odrůd (Typica, Bourbon, Blue Mountain) apod, kde je přirozeně nižžší obsah kofeinu v zrnu. Postup baristů, když „naředí" espresso horkou vodou a připraví tzv Lungo (prodlouženou kávu, nesprávně „velké" espresso) je tedy jediný správný způsob jak podat hostům větší objem kávy. Moje doporučení však zní: neředit espresso vodou, espresso má být silná koncentrovaná emulze. Pokud někomu nevyhovuje koncentrovaná chuť, ať se poohlédne po jiných metodách extrakce (french press, filtrovaná káva ad ad)
Dobré, zdravé, nepřeextrahované kávy můžete denně vypít rozhodně více šálků než dva- tři. K Vaší poslední otázce- množství vylouhovaného kofeinu, rostě s časem extrakce. Ke konci extrakce se k aromatickým olejům, které jsou extrahovány jako první (pozitivní aromata) přidávají látky, které rozhodně nejsou vhodné ke konzumaci. Celulóza obsažená v zrnu kávy uvolňuje negativní dráždivé látky, které se zjednodušeně označují jako „dřevitý" extrakt. Jeho požívání se rozhodně nedoporučuje, může vyvolávat dráždění v gastrointestinálním traktu. Samozřejmě roste i podíl kofeinu ve výsledném šálku, procentuální vyjádření bychom ovšem museli otestovat laboratorně, i na to se náš kávový institut výhledově chystá.

Díky za Váš zájem o kvalitní kávu. Je dobře že se stále více návštěvníků kaváren zajímá o kvalitu kávy. Na Váš dotaz se pokusím odpovědět spíše obecně, tipy na dobré kavárny naleznete na webech food blogerů...
Pro přípravu špičkového šálku espressa potřebujete 4 základní pilíře (šikovného baristu, kvalitní čerstvou kávu, profesionální kávovar a kvalitní mlýnek). Další důležitý element je dobře ošetřená (změkčená a filtrovaná) voda a vhodný porcelán. Pokud takto vybavenou kavárnu objevíte, dejte nám vědět, opravdu dobrých kaváren je stále velmi málo.

Myslím si, že môžete byť Vy aj Vaša pani manželka spokojní. Najnovšie výskumy a štúdie, ktoré sa týkali kávy a jej vplyvu na rakovinu, priniesli optimistické odpovede a rozptýlili pôvodné obavy z možných kancerogénnych účinkov kávy. Naopak zistilia sa negatívna korelácia medzi pitím kávy a zhubnými nádorovými chorobami. Tento ochranný efekt kávy sa pripisuje obsahu látok s antioxidačným účinkom. Tých je veľa a ich chemické názvy tu preto neuvádzam. Pozitívne zdravotné účinky kávy (antikancerogénne, antiaterogénne, antidiabetické a ďalšie) sú dnes už také zrejmé, že zmienky o nich sa už dostali do učebníc klinickej dietológie (na českom trhu je to napríklad: Prof. MUDr. Štepán Svačina, DrSc. A kol.: KLINICKÁ DIETOLOGIE. Grada Publishing. 2008. Str. 268-269).
Čím viac kávy vypijeme, tým viac antioxidantov prijmeme. Medzi antioxidanty však nepatrí kofeín a práve svojimi účinkami limituje množstvo kávy, ktoré môžeme v priebehu dňa vypiť. 3-4 šálky kávy denne je úplne bežná dávka pre dospelého človeka a väčšina z nás môže vypiť aj viac. Je to, samozrejme, otázkou chuti a nikto sa do ničoho nemusí nútiť. Niekomu bude úplne stačiť aj 1-2 šálky denne.
Rastlinné antioxidanty sú našťastie v mnohých plodinách (ovocie, zelenina, strukoviny, orechy) a sú aj v iných ovocných, zeleninových a čajových nápojoch. Odporúčam preto držať sa zásady širokej pestrosti v rámci zdravej výživy. Podľa dnešných vedeckých poznakov káva obsahom svojich látok do arzenálu zdravej výživy rozhodne patrí.

Špecialisti na výživu doporučujú prijať denne približne 1,5-2 litre tekutín, a to nielen vo forme nápojov, ale tiež ako súčasť pokrmov (zelenina a ovocie s vysokým obsahom vody, polievky a pod.). Káva rovnako patrí medzi dôležité zdroje tekutín nášho jedálničku, a to nielen v rámci bežného stravovania, ale aj v špeciálnych úpravách, ako sú napr. redukčné diéty. Napríklad neosladená čierna káva s malým množstvom odtučneného mlieka neobsahuje takmer žiadne kalórie. Experti na výživu prehlasujú, že káva je významným príspevkom k celkovému dennému príjmu tekutín. Pol litra kávy zodpovedá v podstate 4-5 šálkam, to znamená dávka do 300 mg kofeínu, čo je dávka, ktorá nepôsobí silne močopudne.

Káva okrem kofeínu obsahuje vodu, tuk, určité množstvo sacharidov, bielkovín, antioxidantov (polyfenoly, triesloviny, vláknina, flavonoidy, niektoré vitamíny) a mnohé ďalšie látky, ktoré sa počas praženia menia a vznikajú z nich látky nové. Kofeín patrí do triedy prírodných látok, ktorým sa hovorí metylxantíny. Jeho vstrebávanie z tráviaceho systému je rýchle a u ľudí dosahuje 99 % zhruba 45 minút po požití. Pretože je kofeín hydrofóbny, môže prechádzať všetkými biologickými membránami i krvnou mozgovou bariérou. Doba najvyššej koncentrácie v plazme sa pohybuje medzi 15 a 120 minútami. Kofeín pôsobí na centrálny nervový systém mierne stimulačne a povzbudivo. Obsah lipidov (tuku) v zelených kávových bôboch sa pohybuje medzi 8-18 %. Minerálne látky predstavujú okolo 4 % sušiny, väčšina z nich je rozpustná vo vode a teda prechádzajú do šálky kávy.

Polyfenoly vo všeobecnosti pomáhajú tlmiť kardiovaskulárne a nádorové ochorenia, Parkinsonovú a Alzheimerovú chorobu - plnia funkciu antioxidantov, ktoré sú prospešné pre naše zdravie, a zlepšujú kvalitu nášho života prevenciou alebo oddialením príchodu degeneratívnych chorôb a ochorení. Polyfenoly možno rozdeliť na fenolové kyseliny (kyselina benzoová a jej deriváty, k. galová a k. allagová), flavonoidy, stilbeny a lignany. Z výživového hľadiska je dôležitý relatívne vysoký obsah draslíku a horčíku.

Pri káve sa nedá hovoriť o klasickej závislosti, avšak môže nastať určitá podoba zvýšenej tolerancie účinkov kofeínu, ktorý stimuluje centrálnu nervovú sústavu a je najrozšírenejšou farmakologicky účinnou látkou. Boli skúmané dôkazy o jeho povzbudzujúcich účinkoch a závislosti. Proti závislosti od kofeínu svedčia nasledujúce skutočnosti. Je známe, že zneužívanie tradičných drog, ako sú amfetamín, kokaín a nikotín, stimuluje uvoľňovanie dopamínu v obale mozgového centra slasti, čo je hlavná štruktúra v mozgu pre odmenu, motiváciu a závislosť. Kofeín sa užíva orálne a rozložene v priebehu dňa. Absorpcia kofeínu je teda spomalená, čo znižuje riziko vzniku závislosti. Centrálna nervová sústava nemá žiadnu toleranciu voči účinkom kofeínu. Tolerancia voči droge sa vzťahuje k získanej zmene citlivosti subjektu, ktorý je opakovane vystavený droge. Tolerancia by mohla naznačovať, že dávka potrebná k dosiahnutiu požadovanej eufórie alebo posilňujúcim účinkom bude rásť v čase a tým bude podnecovať ľudí, aby brali stále viac drogy. To nebolo zistené u osôb, ktoré konzumujú kávu alebo kofeín. Väčšina ľudí skutočne udržuje svoju spotrebu na vcelku konštantnej úrovni.

Káva by mala byť vysadená zakaždým, ak spôsobuje konzumentovi obtiaže. Konzumácia kávy môže spôsobiť palpitácie - to znamená búšenie srdca. Konzumácia veľkého množstva kávy môže tiež spôsobiť obtiaže hypertonikom - pacientom s vysokým krvným tlakom. U niektorých pacientov môže spôsobiť aj pálenie záhy. V žiadnom prípade by nemal kávu konzumovať pacient, ktorý trpí nespavosťou. Pre zdravého človeka je pitie kávy - do určitého počtu šálok - neškodné. Záleží tiež na tom, ako je káva silná.

Niektoré štúdie hovoria o zvýšení bdelosti 30-45 minút po jej požití, iné už ale po desiatich minútach. Maximálna koncentrácia kofeínu v krvi sa objavovala až po 45 minútach od vypitia, ale len pár minút stačilo na to, aby hladina kofeínu v krvi dosahovala polovicu maximálnej hodnoty. Účinky kávy teda vrcholia približne asi za hodinu po tom, čo prejde kofeín do krvi. Trvanie účinku kofeínu sa pohybuje medzi dvomi až tromi hodinami. Iní znalci zase tvrdia, že káva účinkuje štyri až päť hodín. Záleží tiež od stavu, v ktorom človek kávu pije. Pokiaľ je dehydratovaný, vedie káva skôr k únave, pokiaľ je správne hydratovaný, dochádza k zníženiu únavy. Kofeín je vstrebávaný v priebehu 10-20 minút, jeho pôsobenie závisí aj od ďalších okolností, ako je napríklad zdravotný stav konzumenta.

Tvrdenie, že pridaním mlieka do kávy sa potlačujú účinky kofeínu, patrí k najčastejším mýtom. Mlieko na účinok kofeínu totiž nemá žiadny vplyv. Mlieko tlmí len účinok kofeínu na sliznicu žalúdku, z čoho pravdepodobne vznikol tento mýtus, keď sa káva s mliekom odporúča pri ochorení žalúdku.

I keď káva má mierne diuretické (močopudné) účinky, je z výsledkov odborných štúdií preukázané, že primeraná konzumácia kávy (do 300 mg denne) nemá väčší efekt na hladinu tekutín v tele. Konzumácia jednej šálky kávy teda neznamená väčší močopudný účinok než pri konzumácii rovnakého množstva vody. Pokiaľ však ku káve vypijeme pohár vody, zvýšime tým svoj denný príjem tekutín, ktorého optimálnu množstvo odborníci vymedzili cca na 1,5 až 2 litre podľa teploty okolitého prostredia a fyzickej aktivity. Inak je tomu ale v prípade prehnanej konzumácie kávy, ktorá sa negatívne prejavuje jednak vylučovaním pre zdravie prospešných látok z tela (minerály, vápnik) a taktiež celkovým odvodnením. Pri konzumácii kávy je teda vhodné doplňovať do organizmu vodu. V minulosti pritom bývalo zvykom nielen v luxusných kaviarňach či reštauráciách, ale úplne bežne vo všetkých gastronomických zariadeniach, podávať ku káve pohár vody. Vedecké výskumy teraz v praxi potvrdzujú múdrosť a správnu intuíciu našich predkov aj v tomto prípade. V súčasnej dobe možno zaznamenať postupný návrat k tejto tradícii.

Normálny krvný tlak sa pohybuje okolo 120/80 mm Hg. Ľudia s nízkym tlakom majú hornú aj spodnú hodnotu o poznanie nižšiu. O nízkom krvnom tlaku (hypotenzii) hovoríme vtedy, ak je hodnota nižšia než 100/65 mm Hg. Ak máte nízky tlak a nesprevádzajú ho žiadne iné vážnejšie problémy, lekár vám pravdepodobne doporučí šálku kávy. Pokiaľ však máte väčšie problémy, čakajú vás podporné opatrenia vo forme tabliet. U jednotlivcov, ktorí pravidelne nekonzumujú kofeín, môže dôjsť k miernemu zvýšeniu krvného tlaku, keď sú kofeínu vystavení, ale rýchle sa vyvinie tolerancia a krvný tlak sa vráti na východziu hodnotu. Tieto závery potvrdzujú i výsledky štúdií u subjektov s normálnym krvným tlakom. Testy u stredných konzumentov kávy ukázali, že mierna každodenná konzumácia kávy nezvyšuje krvný tlak. Kofeínové doplnky vyvolávajú malé zvýšenie krvného tlaku, ktorý sa po troch dňoch vracia do normálu. Bolo preukázané, že deväťdenná abstinencia od kofeínu nemala na krvný tlak žiadny vplyv.

Celý rad štúdií preukázal, že kofeín zvyšuje čas potrebný na zaspanie a znižuje dĺžku spánku. Existujú však veľké individuálne rozdiely v účinkoch kofeínu na spánok. Napríklad v jednej štúdii mal kofeín podaný skoro ráno vplyv na následný spánok v noci, zatiaľ čo v druhej štúdii nemal kofeín konzumovaný v dobe uloženia sa na spánok žiadny negatívny vplyv na spánok počas tej istej noci. Možným vysvetlením týchto individuálnych rozdielov je to, že habituálni konzumenti kofeínu uvádzajú poruchy spánku s menšou pravdepodobnosťou než občasní konzumenti kofeínu. Ďalším vysvetlením môže byť to, že u habituálnych konzumentov vzniká tolerancia na vplyv kofeínu na spánok a že ukončenie konzumácie kofeínu nemá žiadne ďalšie účinky. Aj v prípade, že konzumácia kofeínu narušuje spánok, nemusí sa to na ďalší deň prejaviť v zmenách nálady a výkonnosti. Dôkazov o súvislosti medzi konzumáciou kofeínu a spánkom je málo. Výskum medzi 760 zdravotnými sestrami ukázal, že dôležitejšími determinantmi spánku boli vek a rodinné faktory než konzumácia kofeínu.

Na únavu sa môžeme pozerať ako na prirodzený, fyziologický dej, ktorý sa u organizmov vyvinul preto, aby čas námahy a zvýšeného výdaja energie bol vystriedaný časom odpočinku a regenerácie síl. Tým rozumieme náhradu spotrebovaných zdrojov energie a odstránenie splodín predchádzajúcej preťaženej látkovej premeny. Kofeín a teín, chemicky totožné látky z kávy a čaju, a teobromín z kakaových bôbov sú látky navzájom blízke. Od dávnych dôb boli používané k povzbudeniu telesných a duševných síl. Doba účinku sa odhaduje zhruba na 45-55 minút. Kofeín prekrvuje mozog, zrýchľuje tepovú frekvenciu a odďaľuje tak únavu. Malé množstvo kofeínu má naopak utlmujúci účinok.

Áno. Káva ovplyvňuje mozog niekoľkými spôsobmi. Nervové bunky spolu komunikujú prostredníctvom chemických látok, ktoré vylučujú - hovorí sa im neurotransmitery. Tie sú prijímané vedľajšími bunkami, v ktorých následne dochádza ku zmene. Niektoré neurotransmitery spôsobujú stimuláciu a niektoré útlum. Práve kofeín ovplyvňuje hladinu dvoch neurotransmiterov - acetylcholínu a adenosínu. Kofeín má vplyv na pamäť, zlepšuje centrálnu výkonnú časť, čo sa prejavuje zlepšenou rýchlosťou a presnosťou pri vykonávaní úlohy s logickým zdôvodnením. Odborníci sa zaoberajú tiež sémantickou pamäťou a výsledky ukazujú, že kofeín zlepšuje rýchlosť vybavovania sémantických informácií. Zdá sa, že tento účinok bol zistený vo väčšine štúdií ukazujúcich zlepšený výkon po požití kofeínu.

Kofeín má často najväčší účinok, ak je bdelosť nízka (napr. skoro ráno alebo pri práci v noci). Výskumy ukazujú, že zníženiu bdelosti po požití obeda možno zabrániť vypitím kávy s kofeínom. Nízke dávky kofeínu majú pozitívny vplyv na náladu. Osoby, ktoré požijú 20–200 mg kofeínu, uvádzajú, že sa cítia byť plné energie, predstavivosti, efektivity, sebadôvery, pozornosti, sústredenosti a motivácie k práci.

Pokiaľ vám konzumácia kávy nespôsobuje obtiaže, môžete ju konzumovať ďalej. Ideálne je, ak si dáte šálku kávy spolu s jedlom. Pokiaľ by vám konzumácia kávy s kofeínom spôsobovala obtiaže, dajte prednosť káve bez kofeínu.

Bohužiaľ stále panujú nejasnosti o bezpečnej hladine príjmu kofeínu v tehotenstve a rôzne organizácie poskytujú rozdielne informácie. Agentúra pre potravinové štandardy v Anglicku doporučuje 200 mg kofeínu denne a s tým sa stotožňuje aj organizácia March of Dimes v USA. Avšak Americká dietetická organizácia navrhuje stanoviť ako bezpečný horný limit 300 mg denne, čo je tiež v súlade s odporúčaním Vedeckého výboru EU pre potraviny, ktorý uvádza, že príjem (kofeínu) do 300 mg/deň je zrejme bezpečný. Ženy so silnou nevoľnosťou v období tehotenstva obvykle znižujú svoju spotrebu kofeínu.

I keď sa traduje, že pitie kávy negatívne pôsobí na zafarbenie a kvalitu zubnej skloviny a súvisí s tvorbou zubného kameňa, ktorý je jedným z faktorov vzniku zubného kazu, odborné štúdie to vyvracajú. Talianski vedci z Anconskej univerzity potvrdili ďalšiu vlastnosť kávy, ktorá môže blahodárne pôsobiť na ľudský organizmus. Pri laboratórnych testoch narazili na látku, ktorá zabraňuje šíreniu baktérií napadajúcich zuby a spôsobujúcich ich kazivosť. Čierna káva obsahuje kyselinu nikotínovú a trigonelín, pričom obidve tieto látky pomáhajú ničiť streptokokové mutanty mikróbov. Vedci zistili, že podobné antibiotické látky obsahuje aj čaj a brusnicový džús. Skutočnosť je taká, že žltnutie zubnej skloviny je dlhodobým procesom, ktorý ovplyvňuje mnoho faktorov.