Alzheimerova choroba

Výskyt demencie je relatívne častý, podľa niektorých autorov môže postihovať okolo 0,5-1,5 % ľudí vo veku 65 rokov a tento počet sa každých nasledujúcich päť rokov zdvojnásobuje. Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá zahrňuje viac ako 50 % všetkých demencií a možno predpokladať, že ňou trpí najmenej 30 % ľudí nad 85 rokov. S očakávaným starnutím populácie vo vyspelých krajinách sveta teda bude prípadov demencie pribúdať, a tak budú narastať i priame a nepriame náklady spojené s  liečením a starostlivosťou o týchto pacientov.

Súčasťou bunečnej membrány neurónov je bielkovina APP (amyloidový prekurzorový proteín), ktorá sa odbúrava dvoma možnými cestami. Štiepením enzýmov alfa-sekretázou vznikajú neškodné rozpustné peptidy. Odlišný enzým beta-sekretáza umožňuje vznik toxických beta-amyloidových peptidov. Tie sa potom stávajú jadrom tzv. neuritických plakov, ktoré potom v súčinnosti s ďalšími zmenami (predovšetkým tvorbou tzv. neurofibrilárnych klbiek s obsahom tau proteínu) navodzujú v mozgu predčasný zánik neurónov a sú podstatou Alzheimerovej choroby.

Kľúčovým prejavom začínajúcej Alzheimerovej choroby je strata pamäti, kedy dochádza k výraznému narušeniu v schopnosti ukladať nové informácie do dlhodobej pamäti. Postupne dochádza k postihnutiu ďalších kognitívnych funkcií, zhoršenie je dlhodobé, progresívne a nezvratné, postupne dochádza k strate sebestačnosti.

Pri podozrení na Alzheimerovu chorobu je nutné, aby bol pacient vyšetrený neuropsychologickými testami, ktoré potvrdia a upresnia postihnutie pamäti a ďalších kognitívnych funkcií. Ďalšie vyšetrenie (napr. CT mozgu) slúži predovšetkým k vylúčeniu iného ochorenia, ktoré by mohlo vyvolať podobný klinický obraz.
Štandardnou liečbou Alzheimerovej choroby v súčasnej dobe sú lieky ovplyvňujúce metabolizmus niektorých neuroprenášačov v mozgu, predovšetkým acetylcholínu (tzv. inhibítory acetylcholinesterázy) a glutamátu, dokážu účinne tlmiť niektoré prejavy ochorenia.

Kofeín je celosvetovo najužívanejšou psychostimulačnou látkou, ktorej možné pozitívne účinky na podporu mozgových funkcií boli študované v ostatných rokoch najmä pri Parkinsonovej chorobe (epidemiologické štúdie naznačujú, že u ľudí s dlhodobou konzumáciou kofeínu je nižší výskyt Parkinsonovej choroby a pokusy na zvieratách ukázali priaznivý vplyv kofeínu na hybnosť a funkciu neurónov na modeloch Parkinsonovej choroby). Podobné trendy možno v poslednom čase sledovať i pri Alzheimerovej chorobe a starnutí. Kofeín pôsobí priaznivo  na pamäťovú výkonnosť a pravdepodobne znižuje i tvorbu beta amyloidu v mozgu.

Terapeutické použitie kofeínu v klinickej praxi je teda jednou z mnohých sľubných ciest v boji s Alzheimerovou chorobou, preto v súčasnej dobe prebieha rad klinických štúdií, na výsledky ktorých si ale budeme musieť ešte chvíľu počkať.

Test MMSE (Mini Mental State Examination), najužívanejší screeningový test, ktorý uľahčuje rozpoznanie Alzheimerovej choroby, je voľne k stiahnutiu na http://www.poruchypameti.cz/test-mmse.html

Autor: MUDr. Robert Rusina (Neurologická klinika IPVZ /Institut postgraduálního vzdělávání/, Fakultní Thomayerova nemocnice s poliklinikou)