Diabetes mellitus II. typu

Pri diabete 1. typu v organizme dochádza autoimunitnými procesmi v slinivke brušnej k zničeniu beta buniek produkujúcich inzulín. Tento hormón je potrebný na využitie krvného cukru (glukózy) v tkanivách. Ochorenie sa prejavuje najčastejšie v detstve či v puberte a pacienti sú odkázaní na pravidelné podávanie inzulínu. Týmto typom diabetu trpí približne 10 % diabetikov. 

Diabetes 2. typu patrí do skupiny civilizačných chorôb. Pacientom nemusí byť dodávaný inzulín, ale musí im byť diétou alebo liekmi (antidiabetikami) upravovaná zvýšená koncentrácia glukózy v krvi. Pri tomto ochorení nie je inzulín schopný zaistiť zodpovedajúce využitie glukózy v tkanivách, predovšetkým v svaloch, pečeni alebo v tukových tkanivách (táto porucha sa nazýva inzulínová rezistencia). Glukóza sa nedostáva v dostatočnej miere do buniek, ktoré potom trpia nedostatkom energie. Glukóza sa hromadí v krvi a môže sa objaviť i v moči. Incidencia diabetu 2. typu je celosvetovo alarmujúca.

V roku 2009 bolo v Českej republike liečených vyše 783 000 diabetikov, v porovnaní s rokom 1990, kedy bolo evidovaných 479 000 diabetikov. Odhaduje sa, že týmto ochorením vo svete trpí celkom vyše 100 miliónov ľudí a pri súčasnom trende by mohol ich počet dosiahnuť v roku 2025 až 300 miliónov. Navyše sa uvádza, že až polovica diabetikov o svojom ochorení nevie.

Zhoršené využívanie glukózy v tkanivách, ktoré je základnou zložkou diabetu 2. typu, je spojené s ďalšími metabolickými poruchami, ktoré sú súhrnne nazývané metabolický syndróm. Medzi jeho typické zložky patrí nadprodukcia inzulínu (hyperinzulinémia), obezita, vysoký krvný tlak (hypertenzia), poruchy metabolizmu lipidov (dyslipoproteinémia, tzn. pokles HDL-cholesterolu, zvýšenie hladín LDL-cholesterolu a triacylglycerolov v krvi), porucha metabolizmu glukózy, dna (hyperurikémia, tzn. zvýšená hladina kyseliny močovej v krvi), poruchy zrážania krvi a poškodenie funkcií vnútornej výstelky ciev (endoteliálna dysfunkcia). Prítomnosť metabolického syndrómu zvyšuje 2-3x riziko úmrtia na kardiovaskulárne choroby a 5-9x  riziko rozvoja diabetu 2. typu.

Podľa súčasných poznatkov je medzi hlavnými príčinami nárastu incidencie metabolického syndrómu a diabetu 2. typu obezita, ktorá je následkom nezdravého životného štýlu – zníženej fyzickej aktivity a nadmerného kalorického príjmu. V diabete hrajú podstatnú úlohu dedičné predispozície. V súčasnej dobe sú diskutované tzv. sporivé gény, ktoré v dávnych dobách pomáhali človeku prežiť dlhé obdobie pôstu a teraz v dobách hojnosti spôsobujú nadmerné ukladanie energie v podobe tukových rezerv. Riziko zvyšuje nesprávna skladba stravy a psychický stres. Medzi najčastejšie stravovacie chyby ovplyvňujúce vznik diabetu patrí zvýšená konzumácia tukov a jednoduchých cukrov, najmä fruktózy a sacharózy.

Epidemiologické štúdie ukázali, že prevalencia diabetu v celom svete stúpa úmerne so zvyšujúcou sa spotrebou cukru a s nárastom obezity. Nebezpečnosť diabetu tkvie predovšetkým v tom, že diabetes patrí k ochoreniam, ktoré sa väčšinou v počiatočnom štádiu nijako výrazne neprejavujú. Mnoho nových diabetikov býva diagnostikovaných často náhodne pri vyšetrení z iného dôvodu alebo až pri vzniku komplikácií, ku ktorým patrí infarkt myokardu, mozgová mŕtvica, zlyhanie obličiek (nefropatie), poškodenie očí (retinopatie), ateroskleróza s nebezpečenstvom gangrény dolných končatín (diabetická noha), časté infekcie, nervové poruchy (diabetická neuropatia) a ďalšie. Liečba diabetu je komplikovaná, nákladná a vyžaduje doživotnú spoluprácu pacienta, pretože jej nedeliteľnou súčasťou je redukčná diéta a zvýšenie pohybovej aktivity. Z celosvetových štatistík vyplýva, že diabetes 2. typu a s ním súvisiaca obezita i metabolický syndróm sú civilizačnými chorobami, ktoré získavajú ráz epidémie, lebo postihujú značnú časť populácie, či už ide o  ekonomicky vyspelé alebo rozvojové krajiny.

Káva bezpochyby patrí medzi bežné sú
asti stravy. Celosvetovo ju možno považovať za najčastejšie konzumovaný nápoj s farmakologickým účinkom a kofeín, ktorý je v nej obsiahnutý, za najbežnejšiu konzumovanú psychoaktívnu substanciu. Okrem kofeínu obsahuje káva fenolické látky (kyselina kávová a chlorogenová), minerály (Mg, Ca), foláty, flavonoidy, stopové prvky a mnohé ďalšie zložky vykazujúce významnú antioxidačnú aktivitu. Rozsiahle epidemiologické i experimentálne štúdie zapodievajúce sa vplyvom kávy na metabolické poruchy spojené s diabetom svedčia o jej pozitívnom účinku, avšak vždy  treba brať do úvahy jej množstvo a spôsob prípravy. Uvádza sa, že konzumácia 3 – 5 šálok filtrovanej kávy za deň môže znižovať riziko rozvoja diabetu 2. typu a to tým, že zvyšuje aktivitu antioxidačných enzýmov a zlepšuje senzitivitu tkanív na účinky inzulínu. Priaznivé diétne účinky kávy sa pripisujú tiež vysokému obsahu solubilnej vlákniny i tomu, že káva zvyšuje telesnú aktivitu a energetický metabolizmus, čím napomáha redukcii tukového tkaniva a telesnej hmotnosti.

Negatívny účinok kávy bol zistený iba  v prípade, že bola káva pripravovaná varom bez filtrácie alebo vylúhovaním po zaliatí vriacou vodou. Taký nápoj obsahuje diterpeny kafestol a kahweol, ktoré zvyšujú o 8 – 10 % koncentráciu „škodlivého“ LDL-cholesterolu, a tým i riziko cievnych príhod. Častým argumentom, pre
o nekonzumovať kávu, býva jej možný vplyv na zvyšovaní krvného tlaku. Bolo dokázané, že výrazne väčší vplyv na krvný tlak má samotný kofeín než káva ako taká, lebo kofeín podávaný vo forme tabletiek zvyšuje krvný tlak štyrikrát viac než pitie kávy so zhodným obsahom kofeínu. Epidemiologické štúdie ukazujú, že konzumácia menej než 5 šálok za deň (t.j. max 300 mg kofeínu) riziko infarktu myokardu nezvyšuje.

Z hľadiska rizika vzniku diabetu 2. typu je naopak celkom nevhodná konzumácia tzv. kofeínových „soft“ nápojov. Obsahujú ako vysoké dávky samotného kofeínu, tak i veľké množstvo sacharózy, ktorá zvyšuje riziko obezity a metabolických porúch, ktoré vedú k rozvoju diabetu.

V svetle súčasných poznatkov nie je potrebné zakazovať šálku kávy, na ktorú je človek zvyknutý, a to nielen z dôvodov psychickej pohody. Správne je ale konzumovať primeranú dávku kávy a rešpektovať prípadné aktuálne obmedzenia, lebo tolerancia voči kofeínu a jeho odbúravanie je dané nielen geneticky a vekom, ale je modifikované i niektorými liečivami, chorobami alebo emočným stavom.




Autor: Ing. Martina Maxová (členka expert boardu Inštitútu kávy, oddelenie metabolizmu diabetu IKEM)