Arabský kávovník (Cofee arabica)

Ide o ker vyrastajúci do výšky 3 metrov, ktorý vyžaduje stálu a miernejšiu teplotu okolo 20 °C, ideálne od 17 do 22 °C. Pestuje sa preto vo vyšších nadmorských výškach medzi 1000 a 1800 m. Podiel arabiky činí 70 % celosvetovej úrody kávy.

Arabika kvitne a dozrieva v rovnakom čase, pričom plody majú vajcovitý tvar a na kroch dozrievajú po troch až štyroch rokoch od ich vysadenia. Plod je drsný, plochý a obsahuje dve sploštené semená. Keď sa vyvinie len jedno zrno, má guľovitý tvar a je označované ako perlové. Úroda sa zbiera dvakrát až trikrát ročne, a to predovšetkým ručne. Arabská káva má výraznejšiu arómu, je menej horká než káva Robusta a obsahuje tiež menšie množstvo kofeínu (1,1 až 1,7 %).

Znakom kvality jemných prepieraných zrniečok arabiky sú svetlý vrúbok, kvetinová, až ovocná kyselina a ľahko živicová aróma. Neprepierané zrnká majú vrúbok tmavší, silnejšie telo a neutrálnu arómu.

Medzi veľkých pestovateľov kávy patria Brazília, Kolumbia, Mexiko a štáty Strednej Ameriky.

Arabika v dátumoch

• 1721 Mladý francúzsky námorník Gabriel Mathieu de Clieu pašuje kávovník na ostrov Martinik. Odtiaľ sa údajne rastlina dostala do Južnej Ameriky
• 1696 Holanďania dovážajú kávu z Indie na ostrov Jáva
• 1706 Káva putuje z Amsterdamu do dnešného Surinamu
• 1726 Manželka brazílskeho guvernéra dostáva na Guyane kávovník ako darček
• Okolo roku 1730 Angličania začínajú pestovať kávu na Jamajke
• 1755 Z Kuby sa káva dostáva do Portorica a odtiaľ do Guatemaly
• 1825 Misionár Don Francisco Martin zasadil prvý kávovník blízko Honolulu na Havajských ostrovoch
• 1877 Otec Horner dováža kávovník z ostrova Reunion